Drevorezbárska škola a dielňa v Chvojnici

I. Existencia drevorezbárskej školy a dielne v Chvojnici je verejnosti známa, avšak informácie o jej pôsobení sú veľmi strohé. Viac svetla do problematiky vnáša útla brožúrka A FELVIDÉKI MAGYAR KÖZMÜVELŐDÉSI EGYESÜLET ÁLLAMILAG SEGÉLYEZETT CHVOJNICZAI (NYITRAVÁRMEGYE) FAFARAGÁSZATI TANMŰHELYÉNEK ÉS IPARTELEPÉNEK LEIRÁSA (Popis štátom podporovanej drevorezbárskej učňovskej školy a výrobnej dielne v Chvojnici, Nitrianska župa, Hornouhorského maďarského vzdelávacieho spolku), vydaná Inštitútom Mateja Korvína v Budapešti v roku 1892.

Autorom oboznamovacieho dielka bol zakladateľ a riaditeľ chvojnickej školy a dielne Jozef Bošáni (1855 - 1946). Pôsobil tiež ako pedagóg na gymnáziu v Nitre, neskôr v Prievidzi a ako farár v Novákoch. Jozef Bošáni - nadšený turista sa zaslúžil aj o výstavbu turistických chát a útulní a bol spoluzakladateľom odborovej organizácie turistov v Prievidzi.

Publikácia vznikla hneď dva roky po založení školy. Rieši potrebu vzniku takejto ustanovizne a z toho vyplývajúce dôvody štátnej podpory. Venuje sa charakteristike lokality, kde školu situovali i samotnej škole - s pôdorysom, popisom jednotlivých učební a ich vybavením, tiež náplňou vyučovania. I keď tlač väzby je len na 8 stranách, poskytuje mnoho potrebných informácií.

V predchádzajúcom období neprešiel návrh získať tlačovinu o rezbárskej škole a dielni v Chvojnici cez grantový systém do zbierok múzea, hornonitrianski múzejníci však stále veria, že v budúcnosti bude projekt úspešný a rozsahom malú, no obsahom pre hornú Nitru významnú monografiu nadobudnú do svojho fondu.

Titulná strana publikácie z roku 1892

II. V roku 1890 Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok, FEMKE, založil v Novákoch drevorezbársku školu a dielňu, orientovanú na výrobu drobných drevených objektov, hlavne hračiek, a tiež úžitkových predmetov - kuchynského riadu a hospodárskeho náradia. Inšpiráciou bola rezbárska dielňa v Štiavnických Baniach, zameriavajúca sa na zhotovovanie hračiek, ktorú tri roky predtým založil Jozef Záhora. Obe dielne získali finančnú podporu od štátu, keďže ich cieľom bolo zmierniť zlé sociálne postavenie obyvateľov. Učebňa v Novákoch nemala vhodné priestory, no aj tak 1. septembra nastúpilo na vyučovanie pätnásť žiakov. Už ďalší rok sa výuka presunula do zachovalej budovy bývalého mlyna v Chvojnici. Táto lokalita, podobne ako Štiavnické Bane, bola bývalý banícky región s upadnutou ťažbou, kde nedostatok pracovných príležitostí a slušná surovinová základňa viedli tunajší ľud k privyrábaniu si prácou s drevom, hlavne rezbárčením. Svoje produkty však Chvojničania predávali za desatinu ceny, akú pýtali výrobcovia v hlavnom meste.

Zakladateľom a riaditeľom školy v Chvojnici bol pedagóg a kňaz Jozef Bošáni. Kým prvý rok fungovania v dielni zamestnávali 5 pomocníkov a viedli 16 učňov, v druhom roku ju už navštevovalo 24 žiakov, ktorých k drevárskemu remeslu viedli odborníci s umelecko-priemyselnou kvalifikáciu. Vyučovacími predmetmi boli kreslenie, modelovanie, rezbárčina, tokárčina a výroba hračiek. Okrem poskytnutého vzdelania si frekventanti z chudobnej oblasti mohli zhotovenými výrobkami privyrobiť. Hneď prvý rok pôsobenia boli školské drevárske práce vyznamenané na výstave v Temešvári. Na učňovskej škole odchovali nadaných rezbárov, ktorý s výrobkami pochodili svet, i zdravotne postihnutých, ktorým dali šancu samým sa uživiť. Drevorezbárska škola a dielňa v Chvojnici ukončila produkciu hračiek a iných drevených výrobkov zánikom v roku 1908.

Nákres objektu a plán podlaží

V múzeu sa, žiaľ, výrobky chvojnickej školy a dielne nenachádzajú, ani ich fotodokumentácia. Možno raz...

Spracovala: Jaroslava Kupčoková