Kostol všetkých svätých v Diviakoch nad Nitricou
Medzi najstaršie zachované stavebné objekty na hornej Nitre prináleží Kostol všetkých svätých v Diviakoch nad Nitricou, ktorý na návrší v obci dali postaviť príslušníci šľachtického rodu Diviackovcov pravdepodobne už v 12. storočí. Svoje pôvodné sídlo na Vyšehrade, kde mali aj kostol, po jeho upadnutí ešte pred rokom 1210 opustili. Na cirkevnú správu svojho ďalšieho sídelného majetku si vybudovali nový rodový kostol. Stalo sa tak medzi rokmi 1251 - 1257, pred odkázaním vyšehradského kostola Turčianskemu konventu. Prvá zmienka o kostole bola medzi rokmi 1332 - 1337, teda pred 690 rokmi a pred 680 rokmi, v roku 1342, je doložené jeho zasvätenie Všetkým svätým, čím si kostol pripomína dve jubileá.
O význame kostola svedčí skutočnosť, že Diviaky nad Nitricou, v tom čase Kostolné Diviaky, mali aj tržné právo, keďže trhy sa konávali na voľných priestranstvách v blízkosti význačnejších kostolov, kde sa mohlo schádzať väčšie množstvo ľudí. Vďaka tomu sa niekedy označovali ako Trhové Diviaky.
Kostol už zakrátko nestačil celej doline, tak ešte v 12. storočí bol postavený ďalší v Kostolnej Vsi. Zavčasu utvorená fara vo vtedajších Kostolných Diviakoch prináležala medzi sedem hornonitrianskych farských obvodov, tvoriacich Bojnický vicearcidiakonát, patriaci do Nitrianskeho arcidiakonátu. Zo staršej Nitrickodiviackej farnosti sa neskôr vyčlenila farnosť v Kostolnej Vsi. Po majetkovej deľbe v rokoch 1246 a 1275 diviacky kostol slúžil osadníkom na pravom brehu Nitrice, patriacom Diviackovcom, kým kostol v Kostolnej Vsi navštevovali farníci na ľavom brehu Nitrice, ktorý pripadol Bošániovcom.
Kostol všetkých svätých v Diviakoch nad Nitricou je jedinou neskororománskou stavbou na hornej Nitre, zachovanou v pôvodnej stavebnej dispozícii, čo zvyšuje jeho význam pre umeleckohistorické bádanie. Jednoloďový kostol je na východnej strane uzavretý širokou polkruhovou apsidou. Na opačnom konci je za dvojvežovým priečelím panská empora, na ktorej poschodie viedol z priestoru veží dnes už zamurovaný portálik. Autentické obvodové múry z kamenných kvádrikov bez vonkajšej omietky v neskorších obdobiach doplnili "inovatívne" stavebné komponenty bez výrazného narušenia celku. Pôvodné románske slohové prvky pretrvali najmä vo vežiach, kde sa uchovali originálne klenby, okná i oblúčikový vlys. Na južnej strane lode je odkrytý kamenný ústupkový portál. Pri reštaurátorskom výskume presbytéria kostola, na ktorom sa podieľal diviacky rodák akademický sochár Dušan Hagara, sa z románskej doby objavili otvory, zamurovaná sedília aj fragmenty nástenných malieb. Sondy ukázali niekoľko druhov zobrazení - štylizovanú červenú drapériu závesu, lineárne kresby postáv svätcov a čierno-sivo-červených ornamentov s konsekračnými krížmi v okolí pastofória. Príbuznú farebnosť mali aj odkryté menej rozsiahle fragmenty lineárnej rastlinnej ornamentiky z obdobia gotiky. Z nástenných malieb je zmieňovaná aj slabo viditeľná Panna Mária v povalovom priestore. V gotickom slohu bolo upravované presbytérium, ktoré vtedy získalo pastofórium a v kostole sa zachovali tiež gotické portály a okná. Obdobie neskorej renesancie zanechalo v roku 1638 v interiéri len kamennú krstiteľnicu. Výraznejšie zásahy, keď sa pred priečelie s vežami pristavala predsieň, objekt sa z vonku spevnil opornými piliermi, pristavila sa bočná miestnosť a zbarokizoval sa celý interiér vrátane nového preklenutia krížovými hrebienkovými klenbami, sú v barokovom slohu. Sedem plastík, dotvárajúcich interiér kostola, pochádza z barokového kostola v lokalite Besnákova Ves. Z roku 1733 je najstarší zo štyroch zvonov. Súčasťou kostola sú náhrobné pomníky z rokov 1571 a 1674, krypta a hrobka rodiny Diviackovcov. Drobné úpravy sa realizovali aj v 19. storočí a interiérové zariadenie pochádza z 20. storočia.
Budova kostola si vyžaduje neustále opravy. V súčasnosti sa po ukončení výmeny šindľov na strechách tieto dávajú i na oporné piliere. Význam kostola by pozdvihlo zreštaurovanie nástenných malieb, objavených v presbytériu.
Spracovala: Mgr. Jaroslava Kupčoková
