Kraslice v múzeu

Zbierky Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi sú naozaj mimoriadne rôznorodé a medzi dokladmi tradičnej ľudovej kultúry nechýbajú ani kraslice či maľované vajíčka. Prevládajú zdobené slepačie výdušky, ale nájdu sa aj kačacie, ba i husacie vajíčkové škrupiny zbavené bielka a žĺtka. Ale máme aj zdobené nevyfúknuté vajíčka z prvej polovice minulého storočia. Všetky boli pripravené ako odmena pre mládencov, ktorí na veľkonočný pondelok chodili kúpať a šibať dievčatá i mladé ženy.

Pôvodne však zdobené i maľované vajíčka mali inú funkciu. Objavili sa už v hroboch starovekých Egypťanov, Sumerov, Kréťanov, ktorí ich spájali so smrťou a znovuzrodením a ich výzdoba vyjadrovala postavenie panovníka. Literáti starovekého Ríma priniesli v svojich dielach zmienky o maľovaných vajíčkach. Archeologické výskumy v Európe potvrdzujú výskyt zdobených vajíčok už v 10. storočí nášho letopočtu. Kresťanstvo prijalo červeno zafarbené vajíčka ako symbol Kristovej krvi.

Techník zdobenia je niekoľko, od tých najjednoduchších, ako je batikovanie, cez zložitejšie, ako je leptanie, až po náročnejšie, ako je olepovanie slamou či sitinou a vyškrabovanie. Ku komplikovaným technikám sa radí drôtovanie a moderné prerezávanie. Nenáročnou technikou je zdobenie prírodnými farbivami, napr. cibuľovou šupkou alebo aj olepenie natlačenými obrázkami.

K siedmim stovkám kraslíc hornonitrianski múzejníci očakávajú v tomto roku bohatú nádielku. Podľa prísľubu dostaneme vzorku tvorby dvoch krasličiarok Ľudky Bátorovej z Veľkej Lehôtky a Janky Slošiarovej z Kanianky, za čo im už teraz ďakujeme. Obe zdobia vajíčka najmä technikou voskovania, ale nezľaknú sa ani tých náročnejších.

Vy ste už pripravili kraslice (aspoň pre tých domácich) pre šibačov a kúpačov?

-iga-