Krasličiarka Mária Ďurdinová
Mária Ďurdinová (1930 - 2017), jedna z viacero známych čausianskych krasličiarok, prisťahovala sa do hornonitrianskeho regiónu z rusínskej obce Čertižné (okres Medzilaborce). Zdobeniu vyfúknutých vajíčok technikou nazývanou batikovanie sa venovala od detstva. Zručnosť zdedila po matke, ktorá na východnom Slovensku ako prvá začala maľovať viacfarebné kraslice. Po presťahovaní z horného Zemplína do Veľkej Čausy si techniku priniesla so sebou. Od roku 1960 začala aktívne spolupracovať s Ústredím ľudovej umeleckej výrobky a v roku 1980 získala ocenenie "Majster ľudovej umeleckej výroby" za svoje kraslice, vynikajúce súmernou pravidelnosťou a vkusným zdobením. Do tajov kraslicového umenia zapojila aj ďalšie ženy z Malej i Veľkej Čausy - Gabrielu Matiaškovú, Gabrielu Dobrotkovú, Annu Kotianovú, Helenu Kohútovú i mladšie krasličiarky Margitu Šimkovú (dcéru G. Dobrotkovej), Vieru Korecovú. Mária Ďurdinová naučila zdobiť aj svojho manžela Antona Ďurdinu, ktorý sa venoval oblepovaniu kraslíc slamou. Všetci spomenutí čausianski výrobcovia vrátane Antona Ďurdinu získali titul "Majster ľudovej umeleckej výroby".
Mária Ďurdinová pri práci, nedatované
(Hornonitrianske múzeum v Prievidzi, Dokumentačný fond, Digitálne dokumenty)
Batikovanie je najrozšírenejšou technikou výzdoby vajíčok, motivicky veľmi bohatou. Z technického hľadiska ide o kombináciu farbenia a voskovania. Mária Ďurdinová zdobila kraslice špendlíkom zapichnutým v drevenej rúčke pripomínajúcej ceruzku. Podľa náročnosti motívov bolo na ozdobenie jednej kraslice potrebných 120 - 200 ťahov špendlíkom.
Batikované kraslice zhotovené Máriou Ďurdinovou, druhá polovica 20. storočia
(Hornonitrianske múzeum v Prievidzi, Zbierkový fond, Etnológia)
Postup zdobenia kraslíc bol viacfázový: v malej kovovej nádobke (krabičke od boxu - jemnej usne) sa rozvaril včelí vosk s parafínom, ktorý sa následne nanášal na škrupinu v podobe základných ornamentálnych prvkov - čiarok. "Čiarkanie" predstavovalo prvú fázu výroby, počas ktorej si výrobkyňa "načiarkala" naraz približne 100 kusov vajec. Druhou fázou výroby bolo prvé farbenie nastudeno. Vajíčka sa ponorili do vlažného farebného roztoku, v ktorom plávali približne 15 minút. Postupne sa povyberali a nechali uschnúť 2 hodiny. Po farbení vznikol prvý dekor, pričom intenzita farebného tónu závisela od času ponorenia v roztoku. Treťou fázou bolo druhé "čiarkanie" - nanášanie ďalšej voskovej vrstvy na povrch vajíčka, ktorá prekrývala prvý farebný odtieň a zabraňovala zafarbeniu častí pokrytých voskom. Štvrtou fázou bolo druhé farbenie nastudeno iným odtieňom alebo kontrastnou farbou. Postup sa mohol opakovať viackrát v prípade, ak výrobkyňa chcela získať viac farebných odtieňov. Častými kombináciami farieb na krasliciach Márie Ďurdinovej boli ružová - červená, bledomodrá - tmavomodrá, žltá - červená, žltá - zelená, žltá - hnedá. Po zaschnutí poslednej farby sa vosk zotieral nahriatou handričkou, tým na krasliciach zostávala jemná vrstva vosku chrániaca farebné pokrytia a zároveň dodávajúca krasliciam lesk.
Mária Ďurdinová pri práci, 1975
(Hornonitrianske múzeum v Prievidzi, Dokumentačný fond, Negatívy-terén)
Mária Ďurdinová ozdobovala hlavne slepačie vajíčka, ojedinele husacie či kačacie. Výdušky získavala a odkladala počas celého roka. Zdrojom bola nielen jej domácnosť či iné, ale i závodné kuchyne. Dokonca ako "chýrna" kuchárka chodievala variť na svadby, ktoré boli pre ňu ďalším zdrojom výduškov. Farby získavala z viacerých továrenských materiálov, žltú farbu si kupovala práškovú, k červenej sa dostala varením krepového papiera v kombinácii s tuhou červenej pastelky, modrú dosiahla atramentom, zelenú si zaobstarala kúpou špeciálneho farbiva na kraslice.
Množstvo kraslíc, ktoré vzišli z rúk Márie Ďurdinovej, dnes už asi nik nespočíta, v zbierkach Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi však majú jej výtvory nezastupiteľné miesto.
Použitá literatúra:
PRANDA, Adam - PRANDOVÁ, Elena. Slovenské kraslice. [Martin] : Osveta, 1994. 119 s. ISBN 80-217-0264-8.
Ďurdinová Mária [online]. [Bratislava] : ÚĽUV, 2023. Dostupné na internete: <https://uluv.sk/vyrobcovia/durdinova-maria/>.
Výskum batikovaných kraslíc vo Veľkej Čausy. Výskumná správa. Pôvodca: Vlastimila Tóthová, 1968 (Súkromný archív autorky)
Spracovala: Mgr. Lívia Oršulová
