Kronikárske (po)rady I.

Kronika patrí k unikátnym prameňom, ktorý na jednom mieste podáva širokospektrálnu informáciu o živote obce a mesta (či inej zaznamenávanej oblasti) v konkrétnom roku. Nikde inde takýto súhrn informácií nemožno nájsť. Aj keď neponúka odpovede na všetky otázky bádateľa, dobre spracovaná kronika ho minimálne zorientuje v zaujímavých témach a povedie k ďalšiemu štúdiu. Práve v tom spočíva jedinečnosť, originalita a nesmierny význam kroník. Kronika je ručne písaným textom histórie a moderného života obce v chronologickom poradí.

I. Ako písať obecné kroniky

V úvode kroniky musí kronikár venovať množstvo času informáciám k dejinám obce. Zároveň musí sledovať dianie v obci a predbežne ho zaznamenávať. Od kronikára sa vyžaduje značná znalosť heuristiky a primeraná orientácia v miestnych prameňoch a literatúre, bohatý osobný archív rozhovorov s pamätníkmi obce a podobne. Štúdium historických materiálov nie je krátkodobá záležitosť, preto si začínajúci kronikár pripravuje zápis za bežný kalendárny rok priebežne, počas celého roka zbiera materiál, niektoré fakty finalizuje ešte v prvom štvrťroku nasledujúceho roka, až potom zapisuje jednotlivé ročné záznamy. Samotná kronika sa neraz uzatvára až v septembri. Pre kronikára tento spôsob prináša neoceniteľné skúsenosti a obohacuje ho o požadované zručnosti (takmer nepostrádateľné na ceste k erudovanej znalosti histórie).

Výber spôsobu vedenia obecných kroník a ich formálna stránka nie sú náhodné a nemali by byť ani ľubovoľne voliteľné. Ručne písať kroniku sa odporúča malým obciam. Elektronicky vedená kronika sa odporúča obciam a mestám s obsiahlym ročným kronikárskym záznamom. Ani pri jednej z foriem zápisu však zapisovateľ nesmie "prekročiť prah objektivity", musí mať dar slohu i gramatické znalosti, schopnosť vyhodnocovať a asociovať názory, pojmy, predstavy o okolitom svete. Hoci má kronikár pri všetkých úkonoch kronikárskej činnosti voľnú ruku, neuchyľuje sa dezinterpretácii (nebodaj k zmene) všeobecne daných pravidiel, vyhýba sa démonizovaniu či naopak, glorifikácii, skrátka o jednotlivých udalostiach v kronike píše vždy ako o neznámych faktoch - sprostredkúva ich súčasníkom, ale najmä budúcim generáciám v transparentnej podobe.

Ručne písaná kronika
V súčasnosti je kronikárska činnosť svojim obsahom osobitnou a zároveň nenahraditeľnou formou dokumentácie života miest a obci. Povinnosťou každej obce je zabezpečiť kronikára a materiál.

Kronika
Obal kroniky musí byť pevný a kvalitný. Na obale figuruje štátny znak alebo erb schválený Heraldickou komisiou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Kronika musí označovať roky, prípadne číslo zväzku. Listy kroniky vyžadujú kvalitný kancelársky papier s vysokým stupňom stálosti. Ku kronike by malo byť puzdro a celá kniha záznamov by mala byť uložená v skrini či trezore, pre prípad mimoriadnej udalosti. Ideálne rozmery ručne písanej kroniky prevyšujú formát papiera A4 (riadkovanie rukou písaného textu je väčšie ako pri tlačenom texte). V otázke maximálneho počtu listov v kronike - aj v závislosti od jej parametrov - najlepšie poradí skúsený kníhviazač. Všetky strany v kronike je potrebné vopred očíslovať (kronikár popisuje obe strany listu).

Nový zväzok
Pri zavedení nového zväzku kroniky nesmie nikdy absentovať jedna dôležitá skutočnosť - záznam, ktorý zvyčajne hneď na druhej strane knihy uvádza overujúcu formulku: "Tento zväzok kroniky obce/mesta ... obsahuje ... slovom ... strán." Nasleduje dátum, okrúhla pečiatka obce s čitateľne napísaným menom a vlastnoručným podpisom starostu obce (primátora mesta) a kronikára obce (mesta). Osobe kronikára, respektíve údajom o ňom je venovaný aj ďalší priestor (základne informácie - hneď v úvode).

Veľmi dôležité sú vonkajšie okraje po stranách kroniky (okolo 6 cm), kronikár ich využíva na zapisovanie hesiel, ktoré zabezpečujú prehľadnosť písaného textu.

Nástroje na písanie
Záznamy do kroniky sa zapisujú zásadne dokumentačným atramentom. Dokumentačný atrament je veľmi agresívny a rýchlo ničí perá. Z tohto dôvodu sa uprednostňuje nákup lacných nástrojov na písanie! Mimoriadne nevhodné je používať fixky, vodové alebo iné farby, ktoré by mohli znehodnotiť záznam v kronike. Prípadné ornamenty či kresby je dobré praktizovať v kronike výlučne dokumentačným atramentom (perokresba) alebo pastelkou, ktorú voda nezmyje a ktorá nepreráža na opačnú stranu listu. Veľmi citlivo pracovať s podčiarknutím názvov kapitol či podkapitol tiež patrí k poznávacím znameniam "decentne" vedených kroník.

Obecná kronika nemá slúžiť na záznamy o vzácnych návštevách, o stretnutiach jubilantov a podobne. Na takéto účely má mať obec zriadenú pamätnú knihu.

A čo ak kronikár škaredo píše?
V takom prípade prepis do kroniky vykoná iná osoba s pekným písmom, za správnosť záznamov však naďalej zodpovedá kronikár. Na stránky kroniky nič okrem písaného (alebo iluminovaného) záznamu nepatrí! Do kroniky neradno vlepovať fotografie, pozvánky, letáky, výstrižky novinových článkov, ani nič iné. Obrazová zložka kroniky je archivovaná v rámci sprievodnej dokumentácie - dokumentačných príloh ku kronike.

Dokumentačné prílohy
Kronikár si pri každej dokumentácií musí uvedomiť, že podrobné opisy miesta, ľudí, prostredia, činnosti a iných vecí zachytených fotografiou robí nielen pre súčasníkov, ale najmä pre budúce generácie.

Evidencia (dokumentácia fotografií)
Každá fotografia v dokumentačnej prílohe ku obecnej kronike by mala mať:

• Vlastné označenie (napríklad poradové číslo lomené príslušným rokom)
• Názov a popis
• Dátum vyhotovenia
• Meno autora fotografie (historické fotografie/pohľadnice možno zabezpečiť aj skenovaním)

Evidencia/dokumentácia videí
Dôležité je nezabúdať archivovať aktuálny nosič s videozáznamom. Každý videozáznam by mal mať podobne ako pri fotografiách vlastné označenie, názov a popis, dátum vyhotovenia a meno toho, kto videozáznam vytvoril. V popisnej časti by mali byť obsiahnuté údaje (o hlavnej téme filmového záznamu, o hlavných aktéroch, o príležitosti, pri akej sa filmovalo, skrátený obsah filmu atď.), ktoré z videozáznamu nie sú jednoznačné, kronikárovi sú však známe.

Evidencia/dokumentácia audionahrávok
Prvé, čo by mal kronikár po vyhotovení audionahrávky zabezpečiť, je prepis rozhovoru alebo iného zvukového záznamu do textovej podoby vrátane tlačového výstupu. Podobne by sa mal počínať nie len pri aktuálnom, ale i pri starších záznamoch. Ak sa tieto nachádzajú na zastaraných nosičoch, mal by zabezpečiť ich prípadnú digitalizáciu a prenos na záznamové jednotky vyhovujúce súčasným trendom. Najmä ak ide o audio a videa kronikár podľa možnosti sleduje aj dianie v televízií a v rozhlase a zabezpečuje nahrávky dokumentárnych filmov a rôznych relácií o obci a jej obyvateľoch.

Tlačené dokumenty
Za tlačené dokumenty sa považujú monografie, volebné lístky z komunálnych volieb a iné. Rozhodne sem nepatrí úradná agenda, o ktorú preberajú starostlivosť štátne archívy.

• Tlačené dokumenty za príslušný kalendárny rok zaevidovať (označiť evidenčným číslom a urobiť ich súpis)
• Každoročne spracovať bibliografiu vydaných publikácií a článkov
• Spracovať aj komplexnú bibliografiu publikácií a článkov a obcí, ak tak doposiaľ nebolo urobené

Dokumentácia trojrozmerných predmetov
Ak je problém s uložením veľkorozmerových predmetov (medaily, odznaky, vlajky, suveníry, sošky, obrazy a podobne), obrátiť sa so žiadosťou o ich deponovanie na regionálne múzeum.

Odpis kroník, ich archivovanie
Odpis kroník, respektíve kronikárskeho záznamu podľa možnosti vyhotoviť tlačou z počítača tak, aby bol k dispozícií minimálne:

• obci v dokumentačnej prílohe ku kronike
• kronikárovi
• príslušného okresného archívu

(Pokračovanie.)

Pripravila: Mgr. Miroslava Kováčová