Reportáž z Potuliek

Naše prvé kroky viedli do Sihote (Sigoť), teda vlastne na Sihoť, keďže šlo ostrov ohraničený líniami kanála Mladý potok a Handlovky - dôvodov by sa našlo viacero, rovnako tak i lokalít hodných objavovania. Niekdajšia "priemyselná zóna" totiž ukrývala celý rad remeselno-poľnohospodárskych obydlí a služby výrobných zamestnaní, naviazaných už od stredoveku na vodu, plus jednu perlu potravinárskeho priemyslu. Od kódu rýchlej reakcie číslo jeden sme sa vydali proti toku Handlovky ďalej na východ od sídla múzea, hlbšie do nenapodobiteľnej atmosféry Dlhej ulice a v útrobách sídliska, či v jeho okrajových častiach, objavili ďalšie tri príbehy, miesta a zbierkové predmety...

Hlavne starších členov výpravy zaskočila dnešná tvár Skalky, stromy, krovie, no hotový buš! Kamže sa podeli skaliská a bralá, cestičky kde-tu zahatané kríčím, striktne kategorizované reálnou obťažnosťou (najstrmšie z nich zišli len najväčší frajeri)? Mladších Neprievidžanov zaujala - ako inak - tajomná pivnica a príbehy o starých komunikačných prepojeniach Hradca s Mariánskym vŕškom (visutý most), "komnaty" pod Skalou a piaristického kláštora (tajné chodby z čias reformácie a protireformácie) i legendárny tunel z kláštora až do Bojníc, na hrad. Cesta hore Skotňou ubiehala pomaly, "zahučaná" andezitová kopa už neposkytuje vynikajúce zjazdové podmienky, ani "cykloadrenalínová stezka" nenadchýna natoľko, ako pred štyrmi desiatkami rokov. A na "sútoku" chodníkov stále chýba drevený kríž, čo si už skoro nikto nepamätá a ktorý kedysi vzali, vraj na opravu. Zato hore na "výhľadni" jeden pribudol, dvojramenný. K samotnej neandertálskej minulosti Mariánskeho vŕška sa veľmi hodí... Miestam bližšie múrom a baštám, kde by "život z očí olúpil krutý Zapar", sme sa radšej hneď oblúkom vyhli a krížom cez "Babiersku" sme sa vrátili k miestu, kde pripadali do úvahy hneď tri možné "riešenia". Výsledné bolo však celkom prozaické (včelička).

Smer centrum. Pozor na hlavný mestský ťah, kedysi vyzeral inak, viedol inokade, dokonca aj krížom, tiež môže všeličím a na všeličo odkazovať. Alžbete, Masarykovi, Stalinovi, 4. aprílu, Slobode bolo postupne dedikované hlavné námestie v Prievidzi. A na námestí - formuje sa už od 14. storočia - konečne káva! Aj koláčik! V obľúbenej kaviarničke v jednom z renovovaných renesančných objektov, kde bývalo kvitlo bohatstvo a dôležitosť mesta. V centre mesta mala skupina pátračov nečakane obrovské problémy, až priateľ na telefón pomohol vyriešiť i túto záhadu.

Presun o dve ulice ďalej, prevažne klesajúci terén, pohoda. Baroková dominanta mesta zdržala, úprimne, kto by sa ňou nenechal zlákať? Ak by na vás náhodou doľahla únava či nebodaj márnosť práve v týchto miestach, pomôže a zdravo rozčúli jediný pohľad na múr so súpisom významných udalostí v dejinách Prievidze. Formát vročenia na mramorových doskách je skrátka neopakovateľný - zaručený brainwashing!

Aj preto nasledujúce dva červené body na čiernobielom hracom pláne "vypálili" vcelku ľahko. Podobne takmer bez námahy sa dostanete aj k hraciemu plánu a pravidlám hry Potulky s múzeom, ak ich, nedajbože, ešte nemáte. Zdržal nás iba nácvik manželského sľubu a jeden reštart smartfónu.

Za posledným géniom loci sme museli až za rieku Handlovku, "kešku" však nie a nie nájsť, no do porazenia. Niekam sa skrátka schovala, ale už je znova tam, kde má byť, môžete sa presvedčiť!

Jednotlivé príbehy miesta a predmetu zo zbierok múzea vytvárajú okruh, ak zvolíte trasu so začiatkom i koncom napríklad pri múzeu. Po celú dobu sme vlastne nijak zvlášť nevybočili zo Starého Mesta, to tvorcom do budúcna otvára dvere i do ďalších, historicky i urbanisticky novších častí mesta Prievidza. Takže, túlaniu a pátraniu zdar!

Spísali: Lívia Oršulová, Zita Radosová, Jozef Pekár

Fotoreportáž