Pokušenie ľudstva
Termín: od 23.3.2018, 08:00 do 13.5.2018, 17:00 v čase otváracích hodín múzea
Príbeh kakaovníka pravého (Theobroma cacao) začína v hlbokých tropických oblastiach Južnej Ameriky, kde sa našli keramické nádoby so zvyškami z prípravy kakaových nápojov z obdobia predkolumbovských kultúr spred 3000 rokov, jeho cielené pestovanie je doložené v 5. storočí. Tamojší obyvatelia si z pomletých kakaových bôbov pripravovali nápoj ochutený vanilkou a čili. Samotné slovo čokoláda má pôvod v jazyku nahuatl a znamená "horký nápoj" alebo "kakaová voda".
Najpopulárnejšia sladkosť na svete po zámorských výpravách dobyla aj Európu, kam plody kakaovníka priniesol Hernán Cortéz v polovici 16. storočia. Konkrétne Španieli kakaový nápoj po vzore Indiánov ochucovali koreninami - vanilkou, škoricou, muškátovým orieškom, pridávali med alebo cukor a servírovali ho horúci. Keďže si chránili tajomstvo jeho prípravy, do ostatnej Európy sa dostal cez Francúzsko až v 17. storočí ako drahá luxusná potravina. Výroba tuhej tabuľkovej čokolády sa začala v polovici 19. storočia v Anglicku.
Približne v rovnakom čase sa začala budovať aj dlhá a bohatá tradícia čokoládového a cukrovinkárskeho priemyslu v rakúsko-uhorskej monarchii. Po vzniku Československa síce čokoládové fabriky stratili veľké množstvo odbytíšť i dôležitej konkurencie, no po roku 1920 nastáva veľký rozmach v zakladaní nových tovární na výrobu čokolády a cukroviniek a už začiatkom 30. rokov 20. storočia sa ich počet vyšplhal na 180 menších či väčších fabrík, ktoré zamestnávali okolo 20 000 zamestnancov.
Okrem najväčšej československej továrne Orion medzi tradičných veľkých výrobcov čokolády patrili pražská RUPA, Zora v Olomouci, Koukol a Michera v Kutnej Hore, Küfferle v Rohatci, Jordan & Timaeus v Podmokloch, Velim vo Velime, Fiedor v Ostrave, Stollwerck v Bratislave či Fischer, neskôr Figaro v Trnave. Na území Slovenska postupne do roku 1948 vzniklo množstvo nových podnikov, ako Oscar Pischinger, Mojšovič, Kohút a Degenring, Ladislav Kirth, Štefan Kolman, CY-PA v Bratislave, AŠAB v Skalici, Bratia Studeníkovci v Holíči, V. Wagner a Jozef Marko v Trnave, Arta, Štefan Paserín, Maškrty v Piešťanoch, JA-PA v Čadci, František Šindelka a Pribil v Ružomberku, Tatranka v Liptovskom Hrádku, RI-SO v Rimavskej Sobote, Jozef Gööz v Nových Zámkoch, Čikoš, Lo-La a RO-KO v Košiciach.
Čokoládový a cukrovinkársky priemysel patril medzi najvýznamnejšie odvetvia potravinárskeho priemyslu v Československu. Okrem továrenskej výroby bola veľmi rozšírená i remeselná výroba čokolády a niektorí cukrári boli veľmi populárni a známi po celom Československu i v zahraničí.
Storočnica vzniku Československej republiky so sebou prináša i spomienku na tradície čokoládovní. Hornonitrianske múzeum v Prievidzi pri tejto príležitosti navodí pocit príjemnej chuti a arómy, povzbudivého účinku na organizmus a vyvolá dobrú náladu, stačí jediný pohľad na obal čokolády alebo bonboniéru čokoládových praliniek či plechovku figúrok zo zbierok Múzea obchodu Bratislava. Vernisáž výstavného podujatia Pokušenie ľudstva prebehne vo štvrtok 22. marca 2018 o 16. h a návštevníci sa môžu nechať pokúšať až do 13. mája 2018.
